Sama na lúke. V pästiach pevne zvierala zväzky stebiel zosušenej trávy. Slnko nepríjemne hrialo a oslepovalo ju. V ústach mala sucho a škrabalo ju v hrdle. Nemohla sa postaviť. Okolo poletovali komáre. Jeden z komárov jej sadol na ruku. Neodohnala ho. Cítila jemné uštipnutie, striasla sa, ale neodohnala ho. Po chvíľke odletel. Pozrela na svoje ruky. Boli posiate drobnými červenými štípancami. Slnko hrialo ešte silnejšie ako pred chvíľou. Bola smädná. Pomaličky klesla hlavou k zemi a ľahla si. Pod hlavu si podložila ruku a zavrela oči. Nemyslela na nič. Ako tam tak zaspávala, zaplavila ju príjemná prázdnota.Zobudila sa v noci. Bolo chladno a vlhko. Pootočila hlavou. Ústami sa jemne dotkla stebla trávy. Usmiala sa. Potom ju niečo vystrašilo, prudko nadvihla hlavu. Pozerala do tmy. Nevidela nič, no zdalo sa jej, že niečo počuje. Po chvíli si znova ľahla a zaspala.
Druhý deň bolo ešte teplejšie. Okolo obeda, keď pražilo najhorúcejšie slnko, si sadla. Išlo to ťažko. Nemohla sa dobre hýbať. Bolela ju hlava a bola veľmi smädná.
Dnes ráno videl jej fotku v novinách. V hlave mu hučala stále tá istá melódia. Ako keby si neuvedomoval čo sa stalo. Jediné, čo ho trápilo bolo to, že si nevedel spomenúť na posledné slová, ktoré mu povedala.