16. 5. 2006

Poviedka: Skunk

Bola na neho nahnevaná. Bola nahnevaná, lebo meškal. Bola nahnevaná, lebo cítila cigaretový dym. Lebo betónový múr bol chladný. Lebo bola zima a vietor jej fúkal vlasy do očí. Lebo cítila cigaretový dym a on meškal.

Už z diaľky cítila jeho pach. Tak ako vždy, keď prichádzal. Prenikavý pach. Zrazu nechcela, aby sa priblížil. Chcela, aby meškal aj celý deň. Videla, ako kráča k nej. Jeho pach bol stále silnejší. Bol to nepríjemný pocit. Tvárila sa, že ho nevidí. Zaujali ju mravce, lezúce po chladnom betónovom múre. Myslela na mravce, na neho, na cigaretový dym, na jeho kroky, opäť na mravce, na jeho kroky, na jeho pach, na jeho nepríjemný pach.

Prišiel. Mal úplne iné oči. Pach už nebol až tak výrazný. Zdalo sa jej, že celkom pominul. V tvári mal čudný výraz. Znechutený výraz.

Ich role sa prevrátili. Teraz on cíti jej pach. Teraz on cíti, aké to pre ňu bolo. Je to pre neho nepríjemný pocit.