17. 5. 2006

Poviedka: Pozor, čerstvo natreté

Stála pri ceste. Pred ňou bol prechod pre chodcov. Čerstvo natreté. Bála sa prejsť. Nič to nie je. Iba prejde na druhú stranu. Má prednosť. Nič sa jej nemôže stať. Ale ona predsa nemôže prejsť, veď je čerstvo natreté. Prerežte to dieťa. Je čerstvo natreté a nemôže prejsť. Oceľ. Čierne šaty, pivo a nejaký starý chlap, čo kričí. Ona chce iba prejsť na druhú stranu cesty. Prerežte to dieťa. Prerežte to dieťa. Teraz nemôže prejsť. Veď je čerstvo natreté. Oceľ. Oceľ a tenká ruka, tma, prach, hrdza. Bezvládne tam leží. Prerežte už niekto to dieťa! Teraz nemôže prejsť. Ten starý chlap kričí.

Nadýchla sa a vyšla na prechod. Spravila pár krokov. Hluk. Starý chlap kričí. Trúbenie. Svetlo. A potom tma. Bezvládne tam leží. Prerežte to dieťa.

Nemala prechádzať, veď bolo čerstvo natreté.